V poslednom čase som si všimla, že môj syn si vymýšľa dôvody, aby prišiel ku mne domov, potom príde a pýta sa, čo budem jesť. S radosťou som ho raz či dvakrát nakŕmila, ale potom som dospela k záveru, že keďže ku mne chodí hladný, moja snacha nevarí. Michal, môj syn, má 35 rokov a je ženatý, Už dlho žije oddelene. Má vlastnú rodinu: manželku Irenku a takmer štvorročnú dcéru.
Pred rokom sa Irenka po materskej dovolenke vrátila do práce a dcéra začala chodiť do škôlky. V tom čase začal mať Michal problémy v práci. V spoločnosti, v ktorej pracoval viac ako 10 rokov, sa chystalo znižovanie stavu zamestnancov. Spočiatku ho to veľmi nemrzelo, pretože aj tak chcel zmeniť prácu. Už dlho sa mu nedarilo a aj plat bol nízky. Kým bola jeho manželka na materskej dovolenke, Michal nechcel zmeniť prácu.
Nemal istotu, že by sa mu v novej práci hneď darilo, a napokon, musel živiť rodinu. Keď sa jeho manželka vrátila do práce, mohol si dovoliť zmeniť zamestnanie.Lenže skutočné ponuky s platom, ktorý dokáže uživiť rodinu, sú zriedkavé.
Prácu si hľadá už takmer rok. V tejto situácii sa necítil dobre, pretože po desiatich rokoch práce bez prestávky nebol od niekoho závislý. Pravda, s hľadaním práce nemal žiadne skúsenosti, ale spoliehal sa na šťastie. Je to mladý muž, so skúsenosťami, so vzdelaním, je to dobrý odborník. Ako sa však ukázalo, nájsť si prácu bolo problematickejšie, ako sa zdalo. Snacha napokon začala na manžela tlačiť. Spočiatku sa správala normálne, manžela podporovala, upokojovala ho, presviedčala ho, že skôr či neskôr sa všetko vyrieši.
Ale čím ďalej, tým to bolo horšie. V poslednom čase sa ich vzťah veľmi zhoršil. Snacha bola unavená z práce za dvoch. Nerozumel som jej. Každý má horšie časy. Predtým to bol môj syn, kto dlhé roky živil rodinu. Keď som videl túto situáciu, počas návštevy som syna nakŕmil borščom, vytiahol šalát, nakrájal chlieb a on pokojne jedol.
Keď všetko zjedol, vytiahol som zásoby v pohároch, ktoré rovnako rýchlo zmizli. Zjedol všetko – z taniera, z hrncov, z pohárov. Nakoniec som zažartoval, či ho moja žena už prestala kŕmiť. Keď sa na mňa pozrel, pochopil som, že to nebol vtip. Spýtala som sa, čo sa deje. Najprv nechcel hovoriť, ale nakoniec sa otvoril. Ukázalo sa, že Irena prestala nakupovať potraviny do domu, aby jej manžel rýchlejšie vyhladol a našiel si prácu. Snacha vyhlásila, že manžela už nebude živiť, a tak prestane nakupovať potraviny. Ak chcel Michael jesť, musel ísť a začať zarábať.
Syn to, samozrejme, spočiatku nebral vážne, myslel si, že to prejde… Ale problém bol veľmi vážny. Dieťa sa stravovalo v materskej škole a Irena jedla v jedálni pre zamestnancov. Po práci brala manželka dcéru k rodičom, kde si dali večeru.
Večer prinášala dcére banán alebo jogurt, ktorými sama kŕmila malú pred spaním. A chladnička bola prázdna… Michael si uvedomil, že jeho žena nežartuje. Do týždňa vyjedol zásoby zo všetkých kuchynských skriniek. Nakupovali takmer každý deň a teraz v dome nie je ani chlieb, ani nič iné.
Neexistujú ani žiadne pracovné ponuky a včera sa môj syn najedol u mňa. Dnes som mu zavolala, že ak má hlad, môže prísť. Odpovedal, že niečo vymyslí. Mám obavy, pretože je to predsa môj syn. Svojej neveste nerozumiem. Nemyslím si, že chce vyhladovať svojho manžela a zostať sama s dieťaťom. Syn si skôr či neskôr nájde prácu, ale dostane lekciu o vlastnej manželke. To predsa nie je spôsob, ako …
