Môj syn má 43 rokov. Rozviedol sa so svojou prvou ženou, aby si vzal mladšiu ženu. Nepoučoval som ho. Už nie je malý chlapec.
Pre mňa je najdôležitejšie, že je šťastný. Nikto z jej priateľov nepochyboval, že mladá žena sa vydala len kvôli peniazom svojho syna. Aby takého závideniahodného manžela nepustila a pevnejšie si ho k sebe pripútala, nevesta okamžite otehotnela. “Jedného dňa prišiel k nám môj syn radostný. Žiaril ako nová minca. Dôvodom jeho radosti bol ultrazvuk jeho manželky. Podľa výsledkov vyšetrenia lekári tvrdili, že sa narodí chlapec. Veď vždy sníval o dedičovi svojho podniku.
Manžel bol z tejto správy rovnako nadšený ako syn. Aj on mal svoj vlastný sen – aby jeho vnuk niesol jeho meno. Frol je staré, vzácne meno. Čoskoro sme sa s manželom rozhodli navštíviť nášho syna a nevestu a porozprávať sa o mene nášho vnuka. Môj syn je šéfom firmy, ale doma je šéfkou moja manželka. Preto som svojej neveste položil otázku, ktorá nás trápi.
– Ako ste sa rozhodli dať synovi meno? – Nerozmýšľala som nad tým, – odpovedala ľahostajne. – Čo keby ste ho pomenovali po svojom dedovi? Moja snacha sa v odpovedi zasmiala. Spomenula si na svojho otca, ktorého nikdy nestretla.A jej matka jej vymyslela otcovské meno Sergejevna. Keď si uvedomila, že nemám na mysli jej otca, povedala: “Nie. S týmto menom sa mu budú v škole posmievať.
Nechcem o tom ani hovoriť,” mávla nad tým rukou moja snacha. Môj syn proti svojej manželke nepovedal ani slovo.
A môj manžel dokonca stratil nervy. Práve čakal na svojho vnuka, bol blízko splnenia svojho sna a teraz také sklamanie. Prečo sa snacha tak neúctivo správala k svokrovi? Veď nielenže odmietla, ale svoju odpoveď prezentovala s drzým výrazom v tvári. Snažil som sa syna presvedčiť – nechce sa so svojou ženou hádať. A môj manžel ho po demarši svojej nevesty už nechce vidieť.
