Volám sa Liudmyla. Mám syna Alexandra a dcéru Annu. Oleksandr žije v Taliansku, nedávno sa oženil s talianskou kráskou a už majú malého syna Filipa. Ešte som ho nevidel, pretože sa bojím letieť lietadlom a synova rodina k nám zatiaľ nemôže prísť, takže si syna a vnuka užívam prostredníctvom videa.
Úprimne, to mi stačí, som slobodomyseľná žena, vždy si nájdem čas na oddych, šport, zaujímavé podujatia a v srdci som sa nikdy necítila ako babička. Moja dcéra Aňa má štyridsať rokov, hoci svoju lásku ešte nestretla: nemala na to príležitosť, vždy myslela a stále myslí len na svoju kariéru a prácu. Môj vzťah s ňou bol vždy skvelý; žijeme spolu a navzájom si neprekážame.
Nikdy som neskrývala, že k vnukovi necítim to, čo sa opisuje v knihách. Áno, je rozkošný a mám ho veľmi rada, ale som dostatočne šťastná. Môj syn, keď žil s nami, mal romantický vzťah s dievčaťom zo susednej dediny. Spočiatku som bola proti tomu vzťahu, ale aj tak som sa doň nezaplietla, lebo som vedela, že to nevydrží.
Po niekoľkých týždňoch mi však toto dievča povedalo, že je tehotná. V tom čase môj syn zrazu nechcel dieťa ani rodinu a ja som ešte neuvažovala o tom, že sa stanem babičkou. Sama som vedela, že môj syn určite nie je pripravený založiť si rodinu, bol vtedy ešte veľmi mladý.
Dali sme tomu dievčaťu peniaze, aby si dieťa vzalo, ale ona odmietla. Vopred sme ju upozornili, že za toto dieťa neprevezmeme zodpovednosť. Tak ho porodila a doteraz ho vychováva sama. Nedávno som si vypočula odsúdenie na moju adresu, pretože vraj mám v susednej dedine vnuka a ani sa o nich nezaujímam.
Prečo by som sa o ne mal vôbec zaujímať? Upozornili sme ich, že nechceme mať nič spoločné s ich rodinou ani s ich dieťaťom.