Galina pomaly schádzala po schodoch a v náručí držala svoje novorodeniatko. Keď prešla vchodom, videla, ako všetky jej veci vyleteli z okna… “Už ťa tu nechcem vidieť!” – zakričala jej svokra. Galia sa zastavila, pozrela na miesto, kam spadli jej veci, a zamyslela sa: “Púzdrová bunda!” Dievča chytilo dcéru a v teniskách vošlo do studenej vody.
Z vrecka bundy vytiahla pas a peňaženku a kráčala ďalej. Mokré a špinavé šaty ležali v kalužiach. “Dcéra, naozaj ťa vyhodili?” – Opýtala sa Natalia Ivanovna, Galinina matka, a dievča mlčky prikývlo. Galina naozaj nechcela hovoriť, ale vedela, že to musí urobiť. “Keďže som prišla k rodičom s dieťaťom, bez šiat a bez peňazí, musím odpovedať na otázky,” pomyslela si Galina.
“Dovoľte mi s ním hovoriť. Ako môžeš vyhodiť svoju ženu a dcéru na ulicu?” – navrhol Dmitrij Petrovič, otec dievčaťa. Galia položila šálku čaju na stôl a odpovedala: “Otec, nemusíš k nim chodiť. Aj tak im nebudeš môcť nič dokázať. Lisa sa nepodobá ani na mňa, ani na neho, má ryšavé vlasy a Iľja sa zrejme sám rozhodol, že ju mám na vedľajšej koľaji. A jeho svokra mu to stále opakuje, lebo sa jej od začiatku nepáčim.”
“Vidím, že tvoje veci sú stále tam,” povedala Natalia. “Vzala som si všetko, čo som mala, svokra mi vyhodila bundu a čiapku z okna, nenamáhala som sa ich zdvihnúť, boli to darčeky od Iľju, tak nech si ich vezme on. Môže ich dať svojej matke alebo svojej novej žene,” – odpovedalo dievča. “So Zinajdou sa poznáme už dlho…
Predtým, ako ste sa vzali, snívala o tom, že vidí Iľju s Vikou, dcérou svojho priateľa,” povedala Natália. “No tak nech jej dá páperovú bundu a klobúk!” – Galina odpovedala. Dievča dlho niečo hovorilo, pokúšalo sa smiať, ale v srdci mala neznesiteľnú, tupú bolesť. Večer si Galya sadla s rodičmi k filmu, ale spomienky jej bránili sústrediť sa.
Rodičom nepovedala o dni, keď priviedla Lisu z nemocnice domov. Nechcela ich rozrušiť. Zinaida Petrovna sa pozrela na svoju vnučku a okamžite sa rozplakala: “Iljuša, pozri sa na to dievča! Má červené vlasy, je jasné, že ich Galka odniekiaľ vzala, a teraz ich chce pripnúť tebe!” V tej chvíli sa Galine zdalo, že toto všetko sa naozaj nedeje. A tieto ponižujúce obvinenia svojej svokry počula vo sne, nie v skutočnosti. Ale, žiaľ, nebol to sen a dievča sa bezmocne pozrelo na svojho manžela.
Ten sa však len ticho obliekol a vyšiel z domu. Ilja bol preč dva dni, a keď sa vrátil, povedal: “Galia sa mlčky balila, keď vošla jej svokra a rozžiarila sa radosťou. Staršia žena sa zoširoka usmievala a z času na čas citovala rôzne výroky, napríklad že všetko, čo je tajné, sa skôr či neskôr stane verejným.
Galynini rodičia však svojej dcére nepovedali všetko. Zatajili, že susedia donekonečna omieľali kosti svojho dievčaťa a každý si robil svoje domnienky o tom, koho Galyna porodila. Navyše sa ľudia nehanbili a priamo sa Natálie Ivanovny pýtali, s kým jej dcéra chodí. Našli sa aj takí, ktorí im vyčítali, že Gala nevhodne vychovávajú. Jedného dňa si Dmitrij Petrovič všimol, že im niekto natrel bránu dechtom. Zotrel bránu a nič nepovedal nielen svojej dcére, ale ani manželke.
Po filme vzala Galja Lízu na ruky a odišla do svojej izby. Keď položila dieťa, sadla si na posteľ a rozhliadla sa okolo seba. “Takmer nič sa tu nezmenilo: tu je deka, ktorú mama ušila vlastnými rukami, a tu je medvedík, ktorého som dostala od otca,” pomyslela si Galina. Zavrela oči a cítila sa, akoby sa nič nestalo. Že neopustila svoj domov a že sa nestal ani jej život s Iljom a Zinajdou Petrovnou. Len že teraz má svoju milovanú dcéru a je doma… V tej chvíli sa z ulice ozvali hlasy. “Viete si predstaviť, Galka niekde porodila dieťa a Iľja ju vyhodila z domu. Ľudia hovoria, že jej veci vyhodili z okna.
Teraz prišla k rodičom, teraz im robí hanbu,” povedala babka Tonka, “A snažila sa všetkých oklamať. To dievča sa narodilo ako ryšavé.
Galka sa nehanbí! Nečudo, že Zinka bola proti svadbe. “Keby sa oženil s Viki, nepoznal by smútok,” zopakovala jej Alewtina, predavačka. Galia zabuchla okno. V ich dedine sa zúrivou rýchlosťou šírili fámy. Dievča sa prikrylo dekou a ticho plakalo. “Iljuša, čo robíš, keď si hore? – spýtala sa Zinaida Petrovna, keď vošla do kuchyne. “Snívajú sa mi všelijaké nezmysly.” – odpovedal Ilja zachmúrene.
“Áno, prejsť takouto zradou, môj úbohý chlapec. Všetko prejde. A aby som vás rozptýlila, pozvem hostí a pozvem Vikušu, veľmi sa o vás bojí,” povedala Zinaida Petrovna. “Nemusíš nikoho pozývať, najmä nie Vikušu. Vždy som miloval len Galju,” odpovedal Iľja. “Ale ona ti to urobila,” pripomenula mu matka, “mama, ja si všetko pamätám. Potrebujem byť sám, takže zajtra pôjdem domov.” – odpovedal.
“Ale ako budeš sám?” – spýtala sa nervózna Zinaida Petrovna. “Budem v poriadku, choď spať,” odpovedal Iľja. Keď matka odišla, mladík sa prestal pretvarovať a začal byť sám sebou. Do očí sa mu tisli slzy a ponoril sa do spomienok na to, ako prvýkrát uvidel Galju. Vtedy mala len tri roky. Neskôr sedeli v jednej lavici a na slávnostnej promócii Iľja vyznal Galji lásku a vzali sa.
Ráno prišla do kuchyne Zinaida Petrovna a zvolala: “Ešte som nešla spať! Prestaň myslieť na to dievča, nestojí za to!”. “To stačí!” povedal Ilja ostro. Po niekoľkých minútach sa cítil rozpačito a pokračoval: “Ospravedlňujem sa, že som bol hrubý. Rozhodol som sa navštíviť starého otca Semjona.” “Prečo tam musíš ísť?” – rozhorčene sa spýtala jeho matka. “Musím pomôcť starému otcovi,” odpovedal syn a o štyri hodiny neskôr bol Ilja na mieste. “Povedz mi, čo sa stalo,” požiadal ho dedko Semjon, ktorý to spoznal podľa výrazu vnukovej tváre. Ilja vedel, že dedko mu vždy pomôže radou.
Objal starého muža a všetko mu povedal. “Hovoríte, že je ryšavý? – spýtal sa Semjon Alexandrovič a zasmial sa. “Nechápem, čo som ti povedal také smiešne,” odpovedal Iľja urazene. “Poď, niečo ti ukážem,” a s týmito slovami vstúpil starec do izby. Starec podal vnukovi starý album s fotografiami a povedal: “Pozorne sa pozri, toto sú moji rodičia, ktorí zomreli skôr, ako si sa narodil. Hoci je fotografia čiernobiela, dobre si všimni farbu vlasov mojej matky.”
Iľja odbehol do svojho bytu a spýtal sa matky z prahu: “Vedela si, že moja prababička bola ryšavá?” Zinaida Petrovna si zahryzla do pery a neochotne odpovedala: “Vedela som, ale to s tým nemá nič spoločné! Povedala som ti, aby si si vzal Viki, a ty si neposlúchol!”. Iľja sa pozrel na matku a mlčky opustil byt. Dlho musel prosiť Gala o odpustenie. Po čase mu odpustila a o dva roky neskôr sa narodil červenovlasý chlapec, ktorý dostal meno po svojom dedovi!
