Petra vychovávali stará mama a starý otec, pretože jeho matka Oľga ho porodila veľmi skoro, vo veku šestnásť rokov.
Petrov otec v tom istom veku, keď sa dozvedel, že jeho priateľka čaká dieťa, niekam odišiel a odvtedy s ním nebol v kontakte.
Oľga si uvedomovala, že dieťa by jej prekážalo, a tak ho nechala rodičom so slovami: – Tu je vaše vnúča, robte si s ním, čo chcete.
Do školy sa už nevrátila a vyučila sa za kaderníčku. Zoznámila sa so Stanislavom a odišla s ním do mesta, odkiaľ pochádzal, mala vtedy devätnásť rokov, potom sa v jej živote vystriedalo niekoľko ďalších mužov a nakoniec sa vydala. Na svojho syna si nepamätala, ani svojich rodičov nenavštevovala.
Petrov starý otec pracoval a babička vychovávala svojho vnuka, z ktorého vyrástol zodpovedný mladý muž a považovala ich za svojich rodičov. Hanbili sa za to, že ich dcéra opustila dieťa, vyčítali si, že vychovali takého človeka, a nešetrili na Petrovi ani sily, ani peniaze a on im bol vďačný. Peter starým rodičom vždy pomáhal a súcitil s ich vekom. Starý otec ho brával na ryby, čo bola ich obľúbená zábava.
Piotr sa v škole dobre učil a bol usilovným žiakom, za čo jeho triedna učiteľka na rodičovských schôdzkach opakovane chválila jeho starú mamu. Chlapec dokončil školu a potom univerzitu a pracoval v stavebnej firme. Oženil sa so skromnou Améliou a mali malého Antoša. Peter mal svoju rodinu veľmi rád a vážil si ju a jeho starý otec a stará mama plánovali výročie, päťdesiat rokov spoločného života. Na oslave sa zišli hostia a dokonca prišla aj dcéra Oľga s tretím manželom a dcérami. Starý otec zazlieval dcére, že opustila syna, chladne sa na ňu pozrel a odvrátil sa. Babičkino srdce sa však roztopilo, a tak objala svoje vnučky a dcéru.
Keď Peter prvýkrát uvidel svoju matku a sestry, bol šťastný, že je to jeho biologická matka. Pristúpil k nej so synom: – Mami, ahoj, poznáš ma? To je tvoj vnuk Antoś! – Áno, poznala som ťa, – povedala Oľga ľahostajne, – a toto sú tvoje sestry, sú veľmi dobré, dobré študentky, – chýbal som ti, často si na mňa myslela? – spýtal sa Piotr.
Oľga sa naňho pozrela: – Nebola som smutná, vedela som, že ťa stará mama a starý otec dobre vychovajú. Ty si omyl mojej mladosti, teraz mám rodinu, dcéry, – povedala ľahostajne a odišla. Piotr bol smutný, márne dúfal v matkinu lásku, bol pre ňu cudzí, bol omylom jej mladosti.
Namiesto toho mal teraz veľmi dobrú malú rodinu, Ameliu a syna, ktorého nikdy v živote neopustí, to najcennejšie, čo má, a starú mamu a starého otca. O niekoľko rokov starý otec zomrel a stará mama zostala sama. Piotr jej pomáhal, ako len mohol, kupoval jedlo a lieky, pomáhal v domácnosti a raz mu zavolal cudzí človek
– Piotr, ahoj, to je tvoja mama. Volala mi tvoja stará mama, viem, že máš dobrý byt, pracuješ, a čo je najdôležitejšie, bývaš blízko nemocnice, kde bude mať stáž tvoja sestra Kasia.
Nechaj ju u teba bývať tri alebo štyri mesiace, počas jej stáže. Nechce bývať na internáte, tak ju privediem k tebe, – povedala matka takým presvedčivým hlasom, že Peter ani nemohol namietať. Najprv bol zmätený, dobrota v jeho srdci bojovala proti nespravodlivosti, ale predsa len odpovedal: – Prepáč, ale ja nemám matku, mám iných rodičov.
Dostali ste nesprávne číslo – a okamžite zavesil. Amélia pristúpila k manželovi a spýtala sa: – To bola ona? Tvoj… – nedopovedala, pretože Peter na ňu pozrel zachmúreným a prísnym pohľadom. Žena si uvedomila, že o tejto téme by už nikdy nemala hovoriť.
Cez víkend Piotr s rodinou odišiel k starej mame, so synom sa vybrali k rieke s rybárskymi udicami a Amelia pomáhala upratovať dom, umývať okná a podlahu. Bola rada, že môže babičke pomáhať, pretože babička bola pre jej manžela najbližším človekom.
