Volám sa Olesya, môj manžel sa volá Volodymyr, stretli sme sa, zamilovali sme sa, vzali sme sa a rozhodli sme sa, že potrebujeme byt, prečo by sme platili nájom môjmu strýkovi, keď si môžeme kúpiť byt s hypotékou a platiť za vlastné bývanie.
To sme aj urobili, ale nemali sme dosť peňazí na zálohu, tak sme sa rozhodli obrátiť na rodičov, a moji rodičia nám dali toľko peňazí, koľko mohli, a Svetlana Petrovna, tak sa volá manželova mama, povedala, že predá daču a dá nám peniaze, a tak aj urobila.
Opravy sme robili vlastnými rukami, otec nám pomáhal, bol stavbár, a keď boli opravy hotové, nasťahovali sme sa do bytu, naša radosť bola ohromná. Ale jedného dňa mi zavolala svokra, že príde, myslela som, že je na návšteve, dala som kačicu do rúry, ale nebola tam. Svokra prišla s kuframi a povedala, že aj ona má nárok na tento byt, lebo predala svoju daču a dala nám peniaze, a teraz bude bývať v tomto byte s nami.
Nemohla som si pomôcť, pomyslela som si, dobre, nech býva, ale hlboko som sa mýlila. Večer som pripravovala večeru na zajtra, lebo keď som prišla z práce, nemala som energiu ani na jedlo, nieto ešte na varenie. A teraz som si všimla, že keď prídem domov, nenájdem žiadne uvarené jedlo, začnem sa pýtať, svokra hneď začne kričať, že mi je ľúto, že som jej urobila tanier s nejakou burdou, a to sa dialo takmer každý deň.
Potom som si začala všímať, že sa mi hrabe v osobných veciach; keď som jej o tom povedala, v odpovedi som počula len to, že v takejto bielizni podvádzam manžela a že sa čoskoro rozídeme a byt si budeme musieť rozdeliť. Už som to nevydržala, povedala som manželovi, že ma to mrzí, deti ešte nemáme, tak nech žije.
Jedného dňa som nešla do práce, vopred som si kúpila zámok, zavolala som zámočníka a sadla som si a čakala, kým svokra odíde z domu. Len čo odišla, hneď som išla so zámočníkom do bytu, pozbierala jej veci, dala ich za prah a poslala manželovi esemesku, že ak chce bývať so mnou, musí si vybrať buď mňa, alebo svoju matku.
Do vchodu vošla moja svokra, videla svoje veci, zavolala syna, začala ho poučovať o živote, hovorila mu, že som zlá manželka, že by sme sa mali rozviesť. Nepočula som, čo jej syn povedal, ale jeho odpoveď sa jej očividne nepáčila. Manžel mi zavolal a povedal mi, že ma miluje a chce so mnou žiť, ale jeho matka sa vracia do svojho bytu. Prešiel čas, teraz máme syna, svokra s nami nekomunikuje, podala žalobu, chce sa súdiť o časť bytu.
Vova jej povedala, že ak nestiahne výpoveď, nebude s ňou vôbec komunikovať, ale svokra nechce o synovi ani počuť. Moji rodičia po zhodnotení situácie zobrali pôžičku a dali nám sumu, ktorú svokra pridávala k našej, a my sme jej peniaze odovzdali pred svedkami. Môj manžel so svojou matkou nekomunikuje a ja so svokrou tiež nie.
Nie je to tak dávno, čo veľmi ochorela, volali nám z ambulancie, lekár chcel hovoriť s príbuznými pacientky, ale manžel odmietol prísť, bolo mi jej ľúto, ale do ich vzťahu sa nemiešam. svokra zasiala vietor a teraz žne búrku, ale najhoršie je, že nič nepochopila, čo je škoda.
