Presne pred 50 rokmi si sľúbili nehynúcu lásku, vernosť a podporu. A dnes, skoro ráno, po tom, ako sa žena obliekla, odišla do kuchyne, aby svojmu milému pripravila bohaté raňajky. Len čo sa dotkla sporáka, do kuchyne vstúpil jej manžel: “Ničoho sa nedotýkaj!
Dnes nebudeš variť! Sme spolu už 50 rokov, urobme si tento deň nezabudnuteľným.” A podal jej kyticu nežných ruží. Žena sklonila tvár k okvetným lístkom.
Po chvíli ucítila sladkú vôňu. “Ale ponáhľaj sa! Rýchlo sa obleč, som veľmi hladný… Kráčali po známych uliciach.
Milovali život vo svojom meste. Po raňajkách v kaviarni sa dvojica vybrala na to isté miesto v parku. “Vezmeme si loďku a nakŕmime labute na jazere,” navrhol muž. Dlho sa plavili a obdivovali vznešené vtáky a zlatú jeseň, ktorá sfarbovala všetky stromy v parku. Stmievalo sa. “Zlatko, môžeme už ísť? Dala by som si niečo na jedenie.” Victor sa pozrel na hodinky: “Dobrý nápad. Poďme! Mám pre teba prekvapenie.”
– Aké prekvapenie? – Rita bola prekvapená – Uvidíte! Zabočili do úzkych uličiek mesta. Muž doviedol svoju ženu na atmosférické nádvorie osvetlené girlandami. Recepčná ich milo privítala a pozvala dovnútra. Naše deti si otvorili vlastnú reštauráciu! Tu je! Poď ďalej!” a otvorila dvere. Rita prekvapene zdvihla oči: “To je nádhera!” povedala s potešením. Rodičov privítal dobre prestretý stôl a miestnosť bola plná čerstvých kvetov. Deti a blízki príbuzní zablahoželali manželom k zlatej svadbe a odovzdali im dary.
“Keby som mohol vrátiť čas, vrátil by som sa do chvíle, keď sme stáli v tom parku, a prežil by som tých 50 rokov znova! Milujem ťa!” – povedal manžel a pobozkal svoju ženu.
