Vychovával ma len môj otec. Na matku si nepamätám. Ani moji príbuzní mi o nej nič nepovedali. Raz som mala maturitný večierok; otec mi dal len peniaze na oblečenie, ale nepogratuloval mi a neprišiel ma pozrieť. Všetci boli so svojimi rodičmi a ja som bola sama.
V deň mojej svadby, na ktorú mi dal otec peniaze, tiež neprišiel. So snúbenicou sme mu volali, ale otec nič nepočul. Jedného dňa som sa rozhodol, že už nebudem mlčať, zavolal som otcovi a všetko mu povedal. Ale práve vtedy som sa dozvedel celú pravdu o jeho živote…
V mojom živote sa stalo, že ma vychovával a vzdelával slobodný otec. Na vlastnú matku si vôbec nepamätám a takmer nikdy som o nej nepočul. Spočiatku som sa otca na matku pýtala veľmi často, najmä keď som bola malá, ale on akosi náhle zmenil tému a dal mi najavo, že sa k nej nemám vracať. Samozrejme, bol som zvedavý, kto je tá žena a prečo mi o nej nechcú nič povedať ani naši príbuzní, ale nechcel som sa s otcom hádať. Môj vzťah s otcom tiež nebol ako s iným dieťaťom. Svoje rodičovské povinnosti si plnil skvele: kŕmil ma, obliekal, obúval, pomáhal mi s učením; pomáhal mi riešiť všetky problémy, ktoré som potreboval.
Ale to boli veci, ktoré dieťa vo všeobecnosti nezaujímajú. Keď však prišlo na niečo viac, na nejaký druh rodičovského tepla alebo porozumenia, otec akoby tam nebol – vytrvalo ma ignoroval, nevenoval mi veľa pozornosti, nehral sa so mnou tak, ako to robia iní rodičia so svojimi deťmi.Zdalo sa, že otcovi na mne vôbec nezáleží. Keď som bol ešte veľmi malý chlapec, vkradla sa mi do hlavy myšlienka, že ma otec vôbec nemá rád.
Nedával mi najavo, že by ma nemal rád, ale jasne som videl a pochopil, že tu nie je cítiť lásku, že ide o niečo úplne iné. O jeho ľahostajnosti voči mne môžem rozprávať dlho, dlho. Raz to bol môj maturitný večierok. Dal mi len peniaze na oblečenie a to bolo všetko. Ani mi nezablahoželal, ani ma neprišiel navštíviť. Všetci boli so svojimi rodičmi a ja som bola sama. Spoznal som dievča, zamiloval som sa a vzali sme sa. Na svadbe bolo veľa hostí, ale môj otec tam nebol; jednoducho neprišiel, nechcel byť prítomný v najšťastnejší deň môjho života. Hoci sme mu so snúbenicou mnohokrát volali a písali.
Keď sa nám narodilo dieťa, ani nám nezablahoželal, nieto aby nás navštívil. Poslali sme mu fotky vnúčika na internet, ani sa na ne nepozrel. Raz som mala v práci firemnú akciu, po ktorej ma akoby vystriedali; už som nemohla mlčať, chcela som otcovi povedať všetko, čo si o jeho správaní za tie roky myslím.
Nechápala som, prečo ma ignoruje, keď ho milujem a chcem, aby tu pre mňa bol do konca života. Zavolala som mu a povedala som mu všetko, čo sa za tie roky môjho života nahromadilo, vyjadrila som všetko, čo mi ležalo na srdci.
Že som mala celé tie roky ťažký život a tak ďalej. Nepamätám si, ako dlho som hovoril. Otec ma pokojne a trpezlivo počúval a potom mi ticho povedal: “Ukázalo sa, že keď sa oženil s mojou matkou, už ma mala.
Potom ma kvôli nemu opustila a odišla hľadať lepší život, potom sa o mňa už nikdy nezaujímala a nedala o sebe vedieť. Ani moja rodina o nej už nikdy nepočula.
Môj otec nechcel, aby som išiel do sirotinca. Práve teraz prechádzam životným obdobím, neviem, čo mám robiť. Mám svojho otca veľmi rada, je ako moja rodina, a teraz, keď viem pravdu, si ho vážim ešte viac, ale nerozumiem, prečo nechce byť so mnou….
