Veronika vychovávala svoju dcéru sama, takmer od narodenia. Manžel ju opustil kvôli inej žene, opustil ich a nestaral sa o ne. Svetlana bola veľmi poslušné dieťa. Zdalo sa, že chápe, že jej matka potrebuje jej pomoc.
Vo veku šiestich rokov bola veľmi samostatná. Vždy poslúchala svoju matku a robila všetko, čo jej povedala. Koniec koncov, jej matka bola jej mamou aj otcom. Potrebovala zarábať peniaze, aby mohli z niečoho žiť. A Svitlana to vo svojich šiestich rokoch dokonale pochopila a od matky nič nežiadala. Jedného dňa išla Svitlana zo školy domov, keď ju oslovili mladí ľudia.
Dievča a chlapec Svitláne povedali, že jej mama išla ku kaderníčke a požiadali ju, aby s nimi počkala, kým sa vráti. Chlapec a dievča zároveň Svitlanu pevne objali. Svitlana okamžite pochopila, že ich matka nemôže poslať preč, že niečo nie je v poriadku.
A nečakane sa mladých ľudí spýtala: -Čo mi poslala moja mama? Chlapec a dievča boli zmätení a nevedeli, čo jej majú odpovedať a ona okamžite pustila ruku a začala utekať a kričať. Kričala, aby upútala pozornosť okoloidúcich, aby ju mladíci nesledovali a ona mohla utiecť k matke. Ešte že jej mama pracovala neďaleko a podarilo sa jej tam dostať. V ten deň sa Sveta tých ľudí zbavila, pretože urobila to, čo ju mama naučila. Vždy jej hovorila, že v takýchto situáciách sa má vždy pýtať, ako jej to odovzdala matka. Ak sú to priateľky jej matky, určite poznajú odpoveď.
A ak nepoznajú odpoveď, sú to cudzinci, ktorí sa ju snažia niekam nalákať. V takom prípade musí utekať a hlasno kričať, aby ju nechali na pokoji.
To je to, čo dievča urobilo. Je dobré, že sa matka a dcéra na tom dohodli. Máte vy a vaše deti takéto dohody? Koniec koncov, vždy musíte vymyslieť plán, ako ochrániť svoje deti pred takýmito nepríjemnými situáciami. Nevedno, čo by sa jej mohlo stať, keby ju to matka nenaučila.
