Moju susedu Marinu vychovávala len jej stará mama. Od narodenia nemala rodičov, matka jej zomrela po pôrode a otec nevydržal smútok a nasledoval ju. Zostala jej len silná babička. A tak sa stalo, že na strednej škole si Marina začala románik so synom bohatých ľudí. Ten náhodou prechádzal cez naše mesto.
Keď zistil, že Marina je tehotná, tesne pred maturitou jej dal peniaze, aby sa dieťaťa zbavila. Marina to však nemienila urobiť; za jeho peniaze si kúpila kočík a postieľku a porodila si vlastné dieťa. Porodila hneď dve dievčatá. Jej stará mama bola jediným človekom, ktorý Marinu podporil v čase, keď to potrebovala.
Všetci jej priatelia sa od nej odvrátili, učitelia v škole ju odsudzovali a susedia si šepkali za jej chrbtom.
Medzitým začala Marina pracovať na čiastočný úväzok, kde sa len dalo. Umývala podlahy a riad. Bola veľmi unavená, ale musela nejako nakŕmiť svoje dve dcéry a babičku. Keď dievčatá chodili do škôlky, Marina išla na univerzitu a po večeroch naďalej umývala riad v kaviarňach.
Oleg sa vrátil z armády na univerzitu. On a Marina boli starší ako ich kolegovia, inak sa pozerali na svet, boli vážnejší. Oleg začal Maríne veľmi pomáhať. Myslela si, že sa k nej správa ako priateľ, ale ukázalo sa, že Oleg cíti niečo viac.
O šesť mesiacov neskôr jej priznal svoje city, ktoré sa ukázali ako vzájomné. Po skončení štúdia sa Marina a Oleg vzali a vôbec ho nezastrašilo, že už majú dve deti. Marina mala s Olegom tretie dieťa, chlapca. Vytvorili tak veľkú a silnú rodinu.
