Tak sa stalo, že rodina môjho syna vždy žila so mnou. Páčilo sa mi, že sme žili ako veľká a súdržná rodina. So svokrou sme sa nikdy nehádali, naopak, pomáhali sme si a počúvali názory toho druhého. Môj syn a nevesta majú tri deti.
Vždy som im s nimi pomáhala. Niekedy sa o dieťa prišiel postarať aj personál nemocnice s mojou snachou. Všetci nosili do domu peniaze. Nikdy sme ich nerozdeľovali ani nepočítali, kto priniesol najviac. Kvôli neustálemu zhonu som chcel čo najskôr odísť do dôchodku.
Keď sa tak konečne stalo, všetky domáce práce pripadli na mňa a ja som sa z toho tešil. Ráno som vstávala, pripravovala som raňajky pre nevestu a syna, posielala som ich do práce a potom som sa starala o vnúčatá. Vždy bolo čo robiť a mala som hodinový rozvrh, pretože som musela deti odviezť na krúžky alebo aktivity a späť.
Moje šťastie netrvalo večne: jedného dňa som dostala textovú správu od syna. Zrejme nebola určená mne. “Moja mama sa o mňa musí nielen starať, ale aj kupovať lieky.”
Po prečítaní tohto textu sa mi zrútil svet. Nečakala som, že si o mne vlastný syn môže myslieť svoje. Dávala som im celý svoj dôchodok, starala sa o deti, robila všetko okolo domu a on mal o mne takú mienku.
Niektoré lieky dostávam zadarmo, je to benefit, ktorý máme pre dôchodcov. Po rozhovore so synom som mu povedal, že mu odpúšťam. Ale všetko vo mne sa scvrklo. Už som s nimi nemohla žiť. Zbalila som si veci a presťahovala sa do prenajatého bytu. Stál som pred otázkou, ako budem žiť zo svojho dôchodku. Veď celý môj dôchodok bol vynaložený na prenájom bytu. Rozhodla som sa nafotiť niekoľko svojich batikovaných diel.
Maľovanie na látky bolo vždy mojím koníčkom a bola som v ňom veľmi dobrá. Požiadala som svojich bývalých kolegov, aby mi robili reklamu ústnym podaním. Po nejakom čase som získal prvých klientov. Samozrejme, peniaze boli malé, ale dalo sa z nich žiť. Keď sa o mojej práci dozvedeli niektorí susedia, požiadali ma, aby som ich dcéry naučila tomuto umeniu.
Tak som získal svojich prvých študentov. Teraz žijem dobre, od syna nepýtam ani cent. Nech je rád, že mu nesedím na krku.
