Môj život je len neustála starosť o môjho 30-ročného syna, ktorý namiesto toho, aby ma podporoval, ma stále len využíva. Vždy som si myslela, že srdce matky je nevyčerpateľným zdrojom lásky a porozumenia.
Ale teraz, po toľkých rokoch, je moje srdce len unavené a rozčarované. Môj syn, moje jediné dieťa, na ktoré som tak dlho čakala, už dávno nie je malý chlapec, ktorý potrebuje starostlivosť.
Ale zdá sa, že on sám si to nevšimol. Už roky nič nerobil, nepracoval, neštudoval. Jeho dni plynú v nezmyselnej lenivosti a ja… ja ho naďalej podporujem.
Každý týždeň príde a žiada peniaze.”Mami, len tentoraz,” hovorí zakaždým, ale toto “naposledy” sa nikdy neskončí. Nedávno som sa stretla s ďalším nepríjemným prekvapením. Uprostred zimy, keď sú najväčšie mrazy, sa mi roztrhla stará zimná bunda. Premýšľal som, kde vezmem peniaze na novú, ale rýchlo som si uvedomil, že z toho nič nebude. Čo som teda urobil?Vzal som ihlu a niť a zašil som to, ako najlepšie som vedel.
Stále v ňom chodím, aj keď to vyzerá, že sa o seba nestarám. Ale čo robiť, som slobodná, žijem skromne, obmedzujem svoje výdavky, pokiaľ má môj syn čo jesť. Syn pred mnohými rokmi skončil technickú školu, síce so zlým prospechom, ale myslel som si, že si neskôr nájde stálu prácu ako automechanik, lebo to bol jeho odbor, a zarobí si.
Už nehovorím o tom, že by pomáhal matke, ale pre seba, aby som bola o neho pokojná.
Nedávno som mu povedala, že už nemám odkiaľ brať peniaze, že je možno čas začať pracovať natrvalo a nie len príležitostne. Namiesto pochopenia si vypýtal ešte viac.Povedal mi, aby som si vzal pôžičku na jeho “geniálny podnikateľský plán”.
Až som sa zarazil, povedal mi, aby som si vzal pôžičku. Pôžičku! Chcel si kúpiť auto a začať pracovať ako taxikár v našom meste. Povedal, že ak mu tú pôžičku nevezmem, pôjde s ňou za svojou priateľkou… No je tu aj druhá strana príbehu.
Môj syn žije s priateľkou, ktorá je doňho bláznivo zamilovaná. Študuje a pracuje, a predsa si nájde spôsob, ako ho podporovať. Vidím, ako veľmi sa preňho snaží, koľko toho obetuje, ale on… Zdá sa, že si to neváži, a čo som urobila? Počúvala som ho.
Moje materinské srdce opäť podľahlo. Bolo mi dievčaťa ľúto, nechcela som, aby sa kvôli môjmu synovi zadlžila, veď je ešte taká mladá. A teraz s pôžičkou na krku sledujem, ako môj syn žije na úkor iných a nič za to nedáva. Bolí ma srdce, keď vidím, že aj dievča, ktoré ho miluje, sa stalo obeťou jeho lenivosti. A on naďalej bezcieľne chodí a míňa tie peniaze.
Moja nádej, že sa konečne spamätá, sa každým dňom vytráca. Bojím sa, že tento môj syn sa nič nenaučí a že jedného dňa zostanem sama so svojimi starosťami a rastúcim dlhom.
