Čo sa deje, odkiaľ prichádzajú tie zvuky? – Pomyslela som si a neochotne som sa vybrala spod teplej postele. Bola sobota, ráno sme tvrdo spali, keď zazvonil telefón. O chvíľu neskôr sa môj manžel Artur pozbieral a odišiel k mame, pretože potrebovala pomoc, údajne si nevedela poradiť s odmrazovaním chladničky. Artur sa vrátil veľmi rýchlo, hneď som sa znepokojila – Kde si? Ázia! Príďte pozdraviť hostí! – V spánku som počula hlas svojej svokry.
“Čo tu robí?” – Pomyslela som si a neochotne som vystúpila spod pohodlnej periny. Ukázalo sa, že moja svokra nebola jediná návšteva, priviedla so sebou manželových synovcov. Arthur mlčal a previnilo sa na mňa pozeral, videl, že som nahnevaná – Uhni! – Svokra prikázala vnukom – A ty choď, synku, a pomôž so sťahovaním! Sú platení od hodiny! Nechajte pánov všetko vyložiť a rýchlo priniesť späť!
Synovci začali pobehovať po byte a nosiť nejaké krabice s vecami, manžel tiež opustil byt. Moja svokra ma objala a povedala: “Poď, Ázia! Musím sa s tebou porozprávať. Bola som veľmi zmätená, keď som sa tak náhle zobudila, nič som nechápala, prečo sú v našom byte synovci môjho manžela, moja svokra a nejakí sťahováci.
Vôbec sa mi nepáčilo, čo sa deje v mojom byte. Moja svokra postavila na čajník a spýtala sa ma: “Chceš čaj alebo kávu?”
– Kávu! – Moja svokra sa správala veľmi podozrievavo, zvyčajne sa so mnou vôbec nerozpráva, a ak áno, tak ma len uráža a ponižuje: – Čo vlastne chceš? Čo tu robíš? – Hneď som sa spýtala svokry, ale nestihla mi odpovedať.Zrazu sa ozval zvuk rozbíjajúceho sa skla. Vbehli sme do izby a moji synovci stáli pri rozbitej váze – Okamžite to zastav!
Zapnite televízor, sadnite si na pohovku a pozerajte rozprávky! – povedala svokra – Rozumiete mi?
– Áno, babka, rozumieme! Chlapci sa okamžite rozbehli do druhej izby. Manželova mama upratala vyliaty pohár a potom sme spoločne odišli do kuchyne.V tej istej chvíli sa otvorili vchodové dvere
– Kam dáme posteľ? – spýtal sa niekto – Tam! – povedal môj manžel a ja som sa išla pozrieť von, čo sa deje.Posteľ tam nebola celá, len náhradné diely z detskej poschodovej postele, na ktorej spali deti manželovej sestry, tí istí synovci, ktorí práve rozbili moju obľúbenú vázu – Čo sa to vôbec deje? – spýtala som sa – Neboj sa! Anya je už mesiac alebo dva v nemocnici a moja mama si nevie poradiť s vnúčatami, takže zatiaľ musia zostať u nás!
– Povedal môj manžel – A v akej nemocnici je Aňa? Je choroba, ktorú má, liečená len v Španielsku? – Pýtal som sa – a ako to viete? – spýtala sa prekvapená svokra. Zapol som počítač a otvoril Annin profil na sociálnej sieti. Ukázal som jej fotografie, na ktorých je žena v lietadle a ako leží na pláži – To je nemocnica! Aj ja by som chcela byť v takejto nemocnici, a to niekoľkokrát do roka!” – Vidíš, Anna opustila svoje deti, našla si muža, zbalila si kufre a odišla do Španielska – Tak prečo mi klameš? Som urazená. Mám teraz vychovávať jej deti?
– Dúfame, že sa Anna spamätá a vráti sa,” povedala moja svokra. “Asia, ty budeš súhlasiť, že si deti na nejaký čas vezmeš k sebe, však? Musíš pomôcť mame,” povedal môj manžel, “čo to je? A prečo si myslíš, že by som s tým vôbec súhlasila?
Nemám nad nimi žiadnu kontrolu, roztrhajú mi byt na kusy! A kto mi to oplatí?” – Aška sme tvoja rodina a potrebujeme pomoc! Musíš nás podporiť! Myslíte len na peniaze! – povedala mi moja svokra – Odkedy som sa stala tvojou rodinou? Raz si mi povedala, že som nič a nezaslúžim si tvojho syna. Čo sa zrazu zmenilo? Chceš len moju pomoc? Keby ste sa ma spýtali priamo, možno by som povedal áno, ale vy ste sa ma pokúsili oklamať! Nepomôžem vám ani vašej dcére, ktorá ma toľko rokov ponižovala!Vezmi si svoje vnúčatá, svoju poschodovú posteľ a okamžite odtiaľto vypadni! – Ako to môžeš povedať? – povedal Arthur
– Môžem! Určite môžem! Toto je byt mojich rodičov! Len ja rozhodujem o tom, kto tu býva a čo sa tu vôbec deje!
Už si zabudol, koľko rokov ma tvoja matka a sestra ponižovali? Zmiešali ma s blatom! Pamätáte si, ako Anka učila svoje deti, aby mi nadávali a smiali sa z toho? No, jej deti nikdy nebudú bývať v mojom byte, majú babičku a otca, nech sa o ne postarajú! Máte 15 minút na to, aby ste si vzali deti, ich veci a navždy odtiaľto vypadli!
Môj muž sa postavil na stranu matky, odišiel s ňou a synovcami. Poslal mi len správu, že je zo mňa veľmi sklamaný, a v tom kontakte prestal, už sa ku mne nevrátil. Arthur vždy stál za svojou matkou, ale to som od neho nikdy nečakala. Ak mal byť vždy takýmto manželom, potom som rada, že odišiel. S takým človekom a jeho rodinou nechce mať nič spoločné!
