“Od svojho prahu som počul hlučné zvuky. Vošiel som do obývačky a… zastal som. Môj snúbenec, s ktorým som mala o pár mesiacov stáť pred oltárom, ležal na pohovke v obývačke úplne nahý s rovnako nahou ženou. Pokiaľ som videla, bola oveľa staršia ako ja.
Začala som byť hysterická.” Andrew a ja sme boli dokonalý pár. Bol to pekný tridsiatnik, vynaliezavý majiteľ obľúbenej krčmy v našom meste. Ja – pekné mladé dievča, ktoré doňho bolo až po uši zamilované. Môj chlap bol už dlho finančne nezávislý, zatiaľ čo ja som pomáhala rodičom viesť veľkoobchod s potravinami. Obaja sme mali vlastné byty a žiadne finančné problémy.
Kamaráti, ktorým sa nedarilo tak dobre, mi závideli a ja som sa pýšila. Zoznámili sme sa cez mojich rodičov a Andrzej nakupoval výrobky do svojej krčmy v ich veľkoobchode. Moja mama si ho hneď všimla – je taký kultivovaný, vtipný a navyše pekný, – chválila ho, keď som spočiatku odolávala jej snahe dohodnúť si rande naslepo. Tak veľmi však naliehala, že som napokon podľahla. “Čo mi na tom záleží?
– Pomyslel som si. Budem to považovať za náhodnú známosť. Už dlho som s nikým nechodil. Mladé dievča by predsa nemalo vo voľnom čase sedieť medzi štyrmi stenami. Ukázalo sa, že moja mama mala pravdu.Naše prvé stretnutie sa zmenilo na rande.
Spätne vidím, že som príliš rýchlo podľahla Andrewovmu šarmu. Ale bola som mladá, hlúpa, a preto dosť zraniteľná. Ešte nikdy ma žiadny chlap tak neočaril. Andrew sa správal galantne a zároveň uvoľnene. Nemali sme núdzu o témy na rozhovor.
Okrem toho medzi nami bola skutočná chémia. Keď som ho videla prvýkrát, cítila som, ako mi mäknú nohy. Musela som sa krotiť, aby som mu neprejavila prílišný záujem. Chcela som, aby sa o mňa trochu usiloval, aby o mňa bojoval.
Vedel som, že si tak získam jeho obdiv. Nemusela som dlho čakať.Andrew ma dokonca zbožňoval. Navrhoval mi stretnutia, zasypával ma darčekmi, komplimentmi. S ním som zabudla, že som niekedy mala komplexy. Po niekoľkých mesiacoch ma požiadal o ruku. Bláznila som od radosti!
Myslela som si, že ďalším krokom bude spoločné bývanie, ale on sa až tak neponáhľal. Povedal, že to nie je až taký skvelý nápad žiť spolu pred svadbou, pretože mladí ľudia si dnes väčšinou myslia: “Budeme spolu chvíľu žiť, miláčik,” povedal.
– A svadba bude pre nás oveľa väčším zážitkom, pretože sa potom veľa zmení. Súhlasila som s ním. Bola som taká ohromená jeho múdrosťou a zrelosťou, že som ignorovala argument, ktorý Andrew hodil na samom konci. Povedal, že spoločné bývanie momentálne nie je dobrý nápad, pretože často chodí domov neskoro. Musí veľa pracovať a nebude mať na mňa čas. Stanovili sme dátum svadby.Moja mama bola nadmieru šťastná. S veľkou energiou začala spolu so mnou všetko organizovať.
Mala to byť rozprávková svadba. V skutočnosti hneď, ako sa dozvedela dátum obradu, začala Andrewa považovať za svojho zaťa. Pre ňu už bol členom rodiny, takže nechcela ani počuť o tom, že by platil za tovar objednaný v našom sklade ako ostatní zákazníci.V skutočnosti sa spočiatku zdráhal to urobiť a tvrdil, že takáto situácia mu je nepríjemná. Nakoniec však súhlasil s láskavosťou svojej matky. Začal ma tiež viac zapájať do svojej práce. Po svadbe som predsa mala viesť jeho krčmu. Chcel si otvoriť ďalšiu.
Prakticky hneď ma zasvätil do spletitých procesov papierovania, fakturácie, faktúr a poplatkov. Keď som sa začal bližšie zaujímať, zistil som, že tento chlapík to má naozaj v hlave v poriadku. Až na to, že jeho konanie, žiaľ, nebolo vždy legitímne. Faktúry za mnohé nákupy boli zjavne nadhodnotené, na čiernom trhu si najal dve čašníčky, kuchárovi oficiálne zaplatil smiešne peniaze a zvyšok mu dal “pod stôl”.
Rozhodol som sa, že Andrej mi naozaj dôveruje, keďže mi všetko prezradil. Koniec koncov, o chvíľu sme mali byť rodina, jeho podnik mal byť aj môj, takže ak bude riadený tak, aby prinášal dobrý príjem, nebudem svojho snúbenca predsa kritizovať.
Chápala som pravidlá hry a chcela som sa osvedčiť ako nová šéfka. 3 mesiace pred svadbou ma podviedol V ten večer som radostne utekala za Andrejom. V kabelke som mala čerstvo vytlačené pozvánky na náš vysnívaný obrad. Podľa nášho návrhu. Elegantný, s nádychom humoru.
Chcela som, aby ich Andrew videl čo najskôr a užil si ich so mnou, takže aj keď sme sa na tomto večeri nedohodli, chcela som mu ich ukázať hneď. Spontánne, bez ohlásenia. Skôr než som vošla na schodisko (pár práve odchádzal), reflexívne som sa pozrela do okien jeho bytu.Prekvapilo ma, že svietilo len svetlo v obývačke.Keď Andrew pracuje, má všetky svetlá zhasnuté. Vždy hovoril, že vtedy musí byť veľmi jasno, a ja som vybehla na poschodie. Zaklopal som, ale neotvoril.
Pomyslel som si, že si možno zdriemol, preto bola v byte takmer tma. Náhradné kľúče mi dal už dávno, a tak som bez rozmýšľania otvorila vchodové dvere. Od prahu som počula zvuk stonania. Vošla som do obývačky a… zastala som. Môj snúbenec, s ktorým som mala o pár mesiacov stáť pred oltárom, ležal na pohovke v obývačke úplne nahý s rovnako nahou ženou.Pokiaľ som videla, bola oveľa staršia ako ja. Začala som byť hysterická. Začala som kričať, plakať, nadávať im obom. Žena sa bleskovo rozpŕchla do kúpeľne. Nešikovne ku mne pribehol a snažil sa ma upokojiť, ale ja som sa rýchlo vytrhla z jeho zovretia a vybehla z bytu. Bola to rana priamo do srdca. Muž, ktorého som neskonale milovala a ktorému moja rodina tak veľmi dôverovala, nám neprejavil ani najmenšiu úctu… Vysmial sa nám, urobil si z nás posmech. Svadbu sme museli zrušiť. Moji rodičia boli zničení. Mama plakala spolu so mnou. Otec sa uzavrel do seba. Prežíval porážku, akoby bola jeho vlastná. Ondrej zatiaľ mlčal. Nesnažil sa nič vysvetľovať. Po týždni, keď pominul prvotný šok, sa vo mne prebudil dovtedy neznámy pocit
.Namiesto plaču a ľútosti som začala premýšľať o pomste.Nikto ma nikdy nepodviedol tak perfídne ako Andrew. Chcela som sa mu pomstiť. Môj prvý inštinkt bol zničiť jeho auto alebo postriekať jeho krčmu farbou. Ale pomyslel som si, že by to bolo príliš banálne a mohol by som sa dostať do problémov.
Napadla ma iná myšlienka. Sadol som si k počítaču a napísal som list daňovému úradu, v ktorom som ich informoval o Andrewových daňových podvodoch. Uviedol som čísla faktúr, sumy a spomenul som aj čašníčky z čierneho trhu. List som musel poslať poštou. Vedel som, že len podpísané udanie sa berie vážne.Nemohol som prezradiť, že som to ja. Nešlo o strach z Andrewa. Nechcela som sa dostať do problémov. Niekto by mohol dosvedčiť, že som sa objavil v krčme, o situácii som už dávno vedel a mal som ju nahlásiť skôr. Požiadal som teda priateľa, ktorého som vopred presne inštruoval, čo má povedať, ak ho budú kontaktovať.
Aké bolo moje zadosťučinenie, keď som o dva týždne neskôr prišiel k Andrewovej krčme a videl, že… je zatvorená.
Keď som vošiel do vedľajšieho baru, zistil som, že po kontrole z daňového úradu Andrew padol na úrodnú pôdu. Prevádzku musel zatvoriť. Vedie sa proti nemu súdne konanie a ja som nikdy netušil, že by som sa mohol pomstiť.
Učili ma, že je to zlo. Ale vraj o sebe vieme toľko, na koľko sme boli testovaní. Ja napríklad už viem, že keď sa človeku zrúti svet na hlavu, pretože mu milovaný človek vrazí nôž rovno do srdca, žena je schopná všetkého.
