V našej rodine to robíme z generácie na generáciu takto: ak si všetci sadnú k spoločnému stolu na obed alebo večeru, dáme na stôl boršč alebo polievku v jednej veľkej miske a lyžice, aby každý zjedol toľko, koľko chce. Aby sa zabránilo kvapkaniu na stôl, pri prenášaní k ústam sa pod ňu položí lyžica chleba.
Podobne, ak ide napríklad o dusené alebo vyprážané zemiaky, dáme ich na panvicu a pre každého rozložíme vidličky. Nechápem, čo je na tom zlé.
Každý v rodine má svoj vlastný. Našej snache sa to však spočiatku nepáčilo, začala nastavovať oddelené taniere pre nášho syna a pre seba. Urobila som jej poznámku, že máme iný spôsob stolovania, a keďže prišla do domu, mala by rešpektovať naše zvyky a tradície.
A ona postupne prestala sedieť s nami pri stole, niečo robiť v hodinu, keď všetci jedia, alebo sa tvárila, že je zaneprázdnená, a hovorila, že pracuje (má nejakú prácu na diaľku, od počítača, pracuje zo svojej izby). Potom vyjde von, niečo si uvarí a potajomky to zje, keď nikto nie je doma. Nepozerám sa na to, pretože je to predsa manželka nášho syna. Hoci nie som spokojný s jej správaním. Tiež si myslím: aké to bude, keď budú mať dieťa? Naučí dieťa nebrať ohľad na jedlo s nami?
