Mala dve deti, syna a dcéru. Jej manžel zomrel na začiatku života a ona sa vydala za iného muža. Druhý manžel mal syna, ktorého volala “nevlastný”. Jej vlastné deti vyrástli, založili si vlastné rodiny a odleteli do rôznych kútov krajiny.
O niekoľko rokov neskôr jej zomrel druhý manžel a ona zostala sama. Jej nevlastný syn žil tiež ďaleko. Jedného dňa prišiel najstarší syn za ženou a povedal: -“Mami, predaj svoj dom a presťahuj sa ku mne. Žena súhlasila, predala dom za veľmi dobrú cenu a presťahovala sa, čím potešila svoje vnúčatá. Jedného večera si jej nevesta všimla, že svokra nič neje. Povedala to svojmu manželovi a ten sa spýtal jej matky:
– Mami, si chorá? – Nie, synku, som len smutná. -Čo sa stalo? -No, cestovala som k vám vlakom, zaspala som a sused mi ukradol všetky peniaze, ktoré som dostala za dom, a utiekol. -Všetky? -Všetky! -Z čoho budeš žiť? Žena sa zrútila, zbalila si všetky veci a odišla do domu svojej dcéry. A tu ju prijali podľa očakávania so všetkými poctami.
Večer si dcéra všimla, že jej matka plače, spýtala sa jej, čo sa stalo, a babička jej povedala to isté – a na druhý deň sa opäť odsťahovala. Nezostávalo jej nič iné, len ísť za nevlastným synom, ktorý bol rozrušený viac ako všetky ostatné deti. A sme opäť pri tom: večer babička sedela smutná. -“Mami, čo sa stalo?” “Ach, synku, ukradli mi všetky peniaze.
-To nič nie je, mami. Zvládneme to. Stará žena sedela pri okne a pozerala na ulicu, keď zbadala nápis na obrovskom krásnom dome: “Na predaj”. Stará mama vyšla von, našla majiteľa domu a spýtala sa ho na cenu.
Ukázalo sa, že dom má presne takú istú cenu, akú dostala za predaj svojho vlastného domu. Babička dom kúpila a presťahovala sa doň s rodinou svojho nevlastného syna. Keď deti zistili, čo sa stalo, uvedomili si, že ich babička len skúša. Pochopili to, ale bolo už neskoro.