Prechádzal som okolo supermarketu a na prahu stála stará pani, ktorá v jednej ruke držala tyčinku so salámou a chlebom a v druhej vrecia s nákupom. Zastavil som, lebo som si všimol, že plače. -“Stalo sa ti niečo?
“Tak prečo plačeš?” čudovala som sa. Potom mi babička rozprávala príbeh, ktorý sa jej stal v supermarkete. Je dôchodkyňa, má veľmi málo peňazí, a tak väčšinou jedáva to najlacnejšie jedlo, ktoré nájde vo výpredaji. Prechádzala sa po obchode a hľadala niečo na večer, keď k nej zrazu pristúpilo asi osemročné dievčatko. – Babička, čo potrebuješ?
“Ako to myslíš?” – “No, čo potrebuješ kúpiť v obchode?” opýtalo sa dievčatko nedočkavo. Babička bola trochu v rozpakoch: – Dieťa, prišla som len kúpiť chlieb…
– Zavolám otcovi, on ti kúpi všetko, čo potrebuješ! Onedlho k nim naozaj prišiel vysoký muž. – Nečuduj sa, s Nastiou máme tradíciu: ona si môže v supermarkete vybrať ľudí, o ktorých si myslí, že potrebujú pomoc, a ja im kúpim všetko, čo potrebujú. Nehanbi sa, pokojne mi to povedz, – vysvetlil muž. Babička sa ešte viac zahanbila a začala odmietať, ale nikto ju nepočúval.
Dievča trvalo na tom, že vie, že potrebuje pomoc. Babičky teda nakúpili celú tašku potravín, chlieb a jej obľúbenú klobásu. Žena bola veľmi dojatá takýmto milým prístupom cudzích ľudí.
