Alla bola v treťom ročníku vysokej školy, keď za mnou raz večer prišla a položila predo mňa dvojpásmový test.
Prekvapilo ma to, lebo som nevedel, že má priateľa, ale prehltol som to a jednoducho som sa opýtal, kedy sa mladý pár plánuje vziať. Alla sa uklonila a povedala, že sa nič nestane a dieťa bude vychovávať sama. Spočiatku bola proti manželstvu. Moja vnučka má teraz jeden a pol roka.
Moja dcéra sa stala matkou vo veku 22 rokov. Napriek všetkým mojim dôkazom ma dcéra ubezpečovala, že všetko zvládne a nebude odo mňa žiadať pomoc – ani materiálnu, ani morálnu.
Vidím však, že sa s tým snaží vyrovnať. Moja dcéra je často ospalá a neumytá. V noci pracuje na diaľku a cez deň sa stará o dieťa, niekedy idem k nej a ona spí vedľa dieťaťa. Neviem, ako bude takto žiť ďalej.
Moji priatelia a známi neveria, že nepomáham s vnučkou. Hovoria, že oni by to svojmu jedinému dieťaťu nemohli urobiť.
Vyčítajú mi aj to, že by som mala byť šťastná, pretože oni snívajú o vnúčatách a žiadne nemajú. Nedávno moja najlepšia priateľka pozvala Allu na svoju svadbu. Moja dcéra mi o tom povedala vopred.
Vysvetlila mi, že sa chce o radosť z tohto dňa podeliť so svojou kamarátkou, aj keď len na pár hodín. Ja som však bez okolkov vyhlásila, že nebudem opatrovať svoju vnučku.
Dcéra ma prosila, tiekli jej slzy, ale ja som sa nevzdala a naďalej som sa bránila. Potom akoby zabudla na ten sviatok, nič mi nepovedala. Myslela som si, že Alla to vzdala. Ale nie! Mala rafinovaný plán.
V nedeľu ráno ma dcéra požiadala, aby som išiel do izby jej vnučky, kým spí, a pár minút si s ňou posedel. Povedala, že ide do obchodu po mlieko, lebo im došlo. Samozrejme, že som súhlasila.
Vnučka musela spať do desiatej a bolo len sedem hodín ráno. Alla odišla a ja som sa venoval svojej obvyklej rannej rutine. Vtedy som od nej dostala správu: “Mami, idem na svadbu. Vrátim sa o päť hodín. Bol som unavený a premýšľal som, o akej svadbe to hovorila. O tri hodiny neskôr stála dcéra vo dverách s ľuďmi, ktorí prišli odpovedať na môj telefonát, boli z opatrovateľského úradu.
Nepočúvala som, čo hovoria, ale potom som si všimla Allin stav. Prišla do miestnosti, kde som hrdo sedel, a spýtala sa ma: “Ako si mohol? Neodpovedal som jej. Ale o tri dni neskôr za mnou prišla dcéra s papierom. Alla sa rozhodla predať svoj podiel v trojizbovom byte. Povedala, že po tom, čo som urobila, nechce byť v mojej blízkosti. Ponúkla mi, aby som kúpil jej podiel. Teraz mám dilemu.
Buď byt predám, alebo kúpim dcérin podiel. Ani jedno mi nevyhovuje a dcéra sa o moje problémy nezaujíma. Hovorí, že po tom, čo som urobil, nie sme príbuzní. Aký som vychoval sebecký človek!
