Svet ho poznal ako symbol nezničiteľnosti. Christopher Reeve bol stelesnením hrdinstva, svalnatý muž s prenikavými modrými očami, ktorý na striebornom plátne zachraňoval svet. Avšak 27. mája 1995 sa osud rozhodol pre krutú iróniu. Počas jazdeckých pretekov vo Virgínii sa jeho kôň náhle zľakol. Christopher bol vymrštený vpred a dopadol priamo na hlavu. Náraz bol devastujúci – roztrieštil mu prvý a druhý krčný stavec. V tom momente Superman „zomrel“ a narodil sa muž uväznený vo vlastnom tele.Romantika
Keď sa v nemocnici prebral, realita bola mrazivá. Nemohol pohnúť ani prstom, nemohol cítiť závan vetra na pokožke a čo bolo najhoršie, nedokázal sa ani nadýchnuť bez pomoci stroja. Pohľad na Danu, ženu, s ktorou bol ženatý len pár rokov, ho bolel viac než fyzické zranenia. Cítil sa ako bremeno, ako troska. „Možno by si ma mala nechať odísť,“ povedal jej s rezignáciou v hlase. Dana sa však nenechala zlomiť. Jej odpoveď bola okamžitá a definitívna: „Stále si to ty. A ja ťa milujem.“ Týchto sedem slov sa stalo jeho novými pľúcami.
Nasledujúcich jedenásť rokov bolo svedectvom o nadľudskej vytrvalosti. Dana sa stala jeho manažérkou, sestrou, ochrankyňou aj hlasom. Starostlivosť o pacienta s poškodením miechy C1/C2 je vyčerpávajúca bitka, ktorá nikdy nekončí. Vyžaduje si nepretržitý dohľad, komplikovanú logistiku a armádu lekárov. Dana to všetko zvládala, zatiaľ čo vychovávala ich syna Willa. Will bol príliš malý na to, aby pochopil, prečo ho otec nemôže objať, no vďaka Dane vyrastal v dome plnom lásky, nie v nemocničnej izbe.
Christopher sa vďaka Daninej neochvejnej podpore stal verejnou tvárou výskumu poranení miechy. Spoločne založili nadáciu a Centrum zdrojov pre paralýzu, čím dali nádej tisícom rodín, ktoré sa ocitli v rovnakej tme. Dana však vo svojich súkromných denníkoch, ktoré Will našiel až po rokoch, skrývala tichý smútok. Písala o bolesti z nedostatku fyzickej blízkosti, o túžbe po obyčajnom objatí, ktoré sa už nikdy nevráti. Napriek tomu nikdy nedovolila, aby Christopher videl jej slzy slabosti.
Koniec prvej kapitoly ich tragédie prišiel 10. októbra 2004. Christopher Reeve zomrel vo veku 52 rokov na následky infekcie. Prežil oveľa dlhšie, než predpovedali najoptimistickejšie lekárske prognózy, a to len vďaka láske, ktorá ho držala pri živote. No osud ešte neskončil. Iba desať mesiacov po smrti milovaného manžela dostala Dana šokujúcu diagnózu: rakovina pľúc v štvrtom štádiu. Napriek tomu, že nikdy nefajčila. Mala len 44 rokov.
Svoj boj nevzdala. S gráciou sebe vlastnou vyhlásila: „Zostávam silná, pretože som mala úžasný vzor. Bola som vydatá za muža, ktorý sa nikdy nevzdal.“ Jej posledné verejné vystúpenie v Madison Square Garden v januári 2006 bolo dychberúce. Napriek parochni, ktorá zakrývala stratu vlasov po chemoterapii, spievala s takou vášňou, že v sále nezostalo jedno oko suché. 6. marca 2006 Dana Reeve vydýchla naposledy.
Tento príbeh nie je len o tragédii. Je o lojalite, ktorá presahuje hranice fyzického tela. Je o žene, ktorá podoprela muža, keď sa pod ním zrútila zem, a urobila to bez toho, aby za to niečo žiadala. Christopher a Dana Reevovci nám zanechali odkaz, že hoci telo môže byť zlomené, duch zostáva nedotknuteľný, ak má vedľa seba niekoho, kto mu pripomína: „Stále si to ty.“
