Svitlana náhodou zistila, že jej syn má dieťa. Na dvere zaklopala dievčina menom Oksana: -“Vy ste Olegova mama? Volám sa Oksana, kedysi sme sa s vaším synom stretávali, ale potom sme chodili do školy oddelene. -“Áno, som jeho mama. Ale Oleg teraz nie je doma, môžete vojsť. -Dobre, že tu nie je. Prišla som za tebou. Asi ti to nepovedal, ale pred tromi mesiacmi som porodila syna. Od Olega nič nepotrebujem. Len moja babička je detská lekárka a chceli by sme vedieť, či bol niekto z vašej rodiny niekedy na niečo chorý.
Pýtam sa len pre prípad, pre pokoj mojej starej mamy. Ale dieťa je zdravé, všetko je v poriadku. Svitlana sa s Oksanou ešte chvíľu rozprávala, a keď dievča odišlo, Svitlana sa rozplakala. Nemohla ani pomyslieť na to, že sa sama stala babičkou. Bola taká šťastná, že chcela sama vidieť dieťa. Keď sa Oleh vrátil domov, rozprávali sa. Vedel, že Oksana porodila, ale hneď povedal, že sa na živote dieťaťa nebude nijako podieľať. Oksana rodila sama za seba.
Na druhý deň Svitlana kúpila veľkú hračku a tortu a išla za Oksanou. Keď uvidela svojho vnuka, vyzeral presne tak, ako keď bol Oleh dieťa. Začala ho navštevovať častejšie, Oksana sa jej veľmi páčila. Bola to pokojná, hospodárna a milá dievčina. Svitlana sa rozhodla, že sa musí postarať o to, aby Oleh a Oksana boli opäť spolu. Svitlana teda kúpila ovocie, plienky a obväzy. Obviazala jej nohu a povedala Olehovi, že zle spadla. Musela odniesť potraviny Oksane, a tak ho poprosila, aby to urobil za ňu.
Oleg neochotne vzal balíky a išiel na prvé stretnutie so synom. Vtedy si Oksana uvedomila svokrovu ľstivosť. Zavolala Olehovi a poprosila ho, aby len na hodinku pohlídal dieťa, pretože mala nejaké neodkladné záležitosti a babka nebola doma. Oleg opäť prišiel. Zakaždým zostal s Oksanou a dieťaťom dlhšie a dlhšie. Po chvíli sa Oleg spýtal matky, ako by sa cítila, keby Oksanu požiadal o ruku. Svitlana bola príliš šťastná. A tak sa s trochou svokrovho úsilia krásny pár dal dokopy a dieťa malo plnohodnotných rodičov.