Keď som mal 49 rokov, našiel som si mladé dievča a rozviedol som sa s manželkou, s ktorou som žil pod jednou strechou asi 30 rokov.

Tento rok mi bude 50 rokov. Moja druhá manželka má 26. Bola mladá a hlúpa, a preto asi všade hľadala lásku. S prvou manželkou sme sa brali, keď som mal 21 a ona 19 rokov. Veľmi sme sa milovali. Všetko sme videli a cítili. Prešli roky a láska sa vytratila. Hoci až teraz si uvedomujem, že to nebola láska, ale príťažlivosť, krátkodobá príťažlivosť. Počas obdobia minútovitého dvorenia mojej manželke som sa zoznámil s iným dievčaťom.

O mesiac neskôr som sa rozviedol s manželkou, s ktorou som strávil necelých 30 rokov života. Po rozvode som sa okamžite nasťahoval k svojej priateľke: chodili sme spolu 1 mesiac. Bola jediným dieťaťom v rodine. Nepovedal by som, že bola rozmaznaná, ale rada bola stredobodom pozornosti. Na svoj vek bola veľmi inteligentná, nezaujímali ju ľudia opačného pohlavia ako ona.

Spočiatku to bol raj. Varila chutné jedlá, starala sa o mňa, hladila ma a starala sa o mňa. Žiadne kričiace deti, žiadne hádky, žiadne sťažnosti. Rodinná idylka! Čas všetko zmenil. Vracal som sa z práce a nachádzal som byt špinavý, prázdny a manželka často neprítomná. Začala spať celú noc. Takto to trvalo veľmi dlho. Presnejšie povedané, žili sme spolu rok, ale mne to pripadalo ako večnosť.

Jedného dňa som sa neovládol a povedal som jej, že ak nezmení svoje správanie, budem ju musieť opustiť. Odišla odo mňa sama. Nazvala ma starým dubom, čo bolo mimochodom veľmi kruté. Až teraz som si uvedomil, čo som stratil. Svoje šťastie som si vytvoril sám. Teraz mi veľmi chýba rodina, volám manželke, prosím ju, aby mi odpustila a dala mi šancu na nápravu, ale ona ma len posiela preč bez toho, aby sa ma pokúsila vypočuť.

Related Posts